Čo je Korán

1. Čo je Korán

Slovo Korán (v arabskom jazyku „Qur’án“) v súvislosti s islamským náboženstvom vyjadruje určitý súbor poznatkov, poznanie zoslané Bohom najvyšším ľuďom. Slovom Korán sa však zväčša označuje Kniha, v ktorej je toto poznanie písomne zaznamenané. Korán je známy aj pod ďalším menom Al-Furqán, t.j. oddeľujúci, pretože oddeľuje pravdu od nepravdy. To sú dve najznámejšie pomenovania. K ďalším názvom patria: Al-Kitáb, t.j. Kniha, Al-Zikr, t.j. pripomenutie a Al-Tenzíl, t.j. zoslanie.
Slovo Korán (v arabskom jazyku „Qur’án“) v súvislosti s islamským náboženstvom vyjadruje určitý súbor poznatkov, poznanie zoslané Bohom najvyšším ľuďom. Slovom Korán sa však zväčša označuje Kniha, v ktorej je toto poznanie písomne zaznamenané. Korán je známy aj pod ďalším menom Al-Furqán, t.j. oddeľujúci, pretože oddeľuje pravdu od nepravdy. To sú dve najznámejšie pomenovania. K ďalším názvom patria: Al-Kitáb, t.j. Kniha, Al-Zikr, t.j. pripomenutie a Al-Tenzíl, t.j. zoslanie.
Korán je hlavným a základným prameňom islamského náboženstva. Pre muslimov je hlavným zdrojom poznatkov o stvorení sveta, v ktorom žijeme, o stvorení ľudstva, ale predovšetkým o Tom, kto to všetko stvoril.
Korán bol zvestovaný poslovi a prorokovi Muhammadovi (p.) Bohom najvyšším prostredníctvom anjela Gabriela. Prostredníctvom tohto anjela boli aj ostatným poslom a prorokom v minulosti oznámené posolstvá, ktorými ich Boh poveril a ktoré mali oni ľuďom oznámiť.
Anjel Gabriel sa prorokovi Muhammadovi prvýkrát zjavil približne desať rokov predtým, ako sa začal datovať islamský kalendár „Hižry“ (ten sa začal datovať až od emigrácie proroka a muslimov z Mekky do Mediny). Vtedy mal Muhammad štyridsať rokov. Od tej chvíle sa začalo zvestovanie Koránu prostredníctvom anjela Gabriela a prorok začal vyzývať ľudí k viere v Boha a k novému náboženstvu.
Zvestovanie Koránu pokračovalo počas nasledujúcich rokov a skončilo sa tesne pred smrťou posla a proroka Muhammada, keď Boh najvyšší veršom Koránu oznámil muslimom, že ich náboženstvo je už úplné. Onedlho po tomto oznámení prorok ochorel a zomrel.
Korán nebol zvestovaný naraz, ale postupne počas niekoľkých rokov. Doba zvestovania Koránu sa odhaduje na 20, 23 alebo 25 rokov podľa toho, ako sa ráta čas, ktorý prorok strávil v Mekke od začatia zvestovania Koránu až po svoju emigráciu z Mekky do Mediny. Doba prorokovho pobytu v Medine od emigrácie až po jeho smrť bola desať rokov.
Počas zvestovania Koránu prorok dbal na to, aby sa ho muslimovia v prvom rade učili naspamäť, keďže medzi Arabmi bola v tom čase značne veľká negramotnosť. Prorok však pritom dbal i na to, aby sa to, čo mu bolo vnukané, vždy písomne zaznamenalo, aby bol Korán v písomnej forme uložený v jeho, teda v prorokovom dome.
Po smrti proroka Muhammada došlo k prepísaniu Koránu komisiou, ktorá bola na to ustanovená a členovia ktorej boli vybraní z tých muslimov, ktorí proroka dlhý čas sprevádzali a ktorí boli známi tým, že majú dobrú pamäť, takže Korán dobre naspamäť ovládali a na čestnosť ktorých sa dalo bezvýhradne spoľahnúť. Najprv sa vyhotovila jedna kópia Koránu, ktorá bola prepísaná priamo z predmetov, na ktorých bol Korán za čias proroka zapísaný. Po niekoľkých rokoch, keď sa islamský štát začal zväčšovať a počet muslimov zvyšovať, komisia z pôvodnej kópie Koránu, ktorá bola starostlivo uložená v dome kalifa, vyhotovila ďalších päť kópií a tie boli rozoslané do rôznych kútov vtedajšieho islamského štátu. Zo zaslaných kópií sa potom začali vyhotovovať stovky a tisíce nových kópií, ktoré sa rozoslali do miest a oblastí. Treba však podotknúť, že dôraz sa vždy kládol na ústne podávanie a deti sa Korán učili od malička v mešitách alebo špeciálnych školách.

2. Čo predstavuje Korán pre muslimov

Prvé, čo bolo z Koránu prorokovi Muhammadovi zoslané v dobe, keď muslimovia boli ešte v Mekke, boli verše, ktoré hovorili o Bohu. Tieto verše začali učiť prvých muslimov, kto je Boh a aké sú Jeho vlastnosti. Bola to najdôležitejšia úloha, na ktorej stálo všetko ostatné. Ľudia museli jasne a zreteľne pochopiť, v čom sa mýlili vo svojich predstavách o Bohu. Keď túto úlohu muslimovia zvládli, začali prichádzať verše, ktoré im určovali základné náboženské úkony, mravné správanie a základné zásady islamu.
Korán pre muslimov predstavuje v prvom rade poznatky o Tom, kto všetko, čo je vôkol nás, stvoril. To znamená, že muslimovia vo všetkých svojich predstavách o Bohu, o živote a smrti a o zákonitostiach nášho sveta vychádzajú z Koránu.
Okrem poznatkov o Bohu, živote a smrti Korán obsahuje i verše stanovujúce základné náboženské úkony. Muslimovia z Koránu čerpajú poznatky, ako praktizovať a dodržiavať svoje náboženstvo. Čerpajú z neho mravné zásady, ktoré sa snažia naučiť a podľa nich si aj život na zemi zariadiť.
Niektoré verše Koránu zasahujú i do oblasti právneho života muslimov. Korán, aj keď len vo veľmi obmedzenej miere, upravuje i túto stránku života islamskej spoločnosti. Upravuje napríklad aj niektoré zásady uzatvárania zmlúv, podrobne sú upravené otázky rozvodu a vena. Dedičstvo a spôsob delenia pozostalosti po zomrelom sa tiež v Koráne dostatočne rozvádza.
Korán je obsiahnutý v jednej Knihe a má dohromady 114 kapitol. Každá kapitola sa delí na určitý počet veršov. Okrem toho sa Korán delí na tridsať častí a každá časť obsahuje niekoľko kapitol. To znamená, že máme tridsať častí, každá časť má niekoľko kapitol a každá kapitola sa skladá z niekoľkých veršov.
Verše Koránu boli Bohom najvyšším zoslané prorokovi Muhammadovi v arabskom jazyku a dodnes sa píšu a čítajú v tomto jazyku. To znamená, že Korán sa dodnes zachoval v jazyku, v ktorom bol zvestovaný a v ktorom bol prvýkrát napísaný.
Korán obsahuje v prvom rade poznanie o tom, že existuje Boh. Boha nám predstavuje ako najvyššiu Existenciu, ktorá je počiatkom a koncom všetkého. V Koráne nemá Boh žiadnu stelesnenú podobu, má len určité vlastnosti, podľa ktorých ho ľudské chápanie dokáže vnímať. To znamená, že Boha si nemožno predstaviť v žiadnej nám známej podobe. Boh je najvyššou a ojedinelou Existenciou. Z tohto dôvodu Bohu nemožno pripisovať žiadnych spoločníkov alebo potomstvo.
Boh najvyšší sám seba v Koráne charakterizuje mnohými vlastnosťami, medzi ktoré patrí napríklad: spravodlivosť, milosť, moc odpúšťať, múdrosť, vševedomosť, všemocnosť. Je opísaný ako stvoriteľ všetkého, ako vládca súdneho dňa a môžeme sa tu dočítať aj o ďalších jeho vlastnostiach. To nájdeme napríklad v prvej kapitole Koránu, v stodvanástej kapitole, vo štvrtej kapitole, verš č. 136 a pod.
Základné náboženské úkony predstavujú ďalšiu oblasť, ktorú Korán upravuje. Ide v prvom rade o modlenie, o platenie zakatu (povinnej dávky), o postenie sa počas mesiaca Ramadanu a o púti do Mekky. Spôsob vykonania niektorých týchto náboženských úkonov Korán priamo upravuje, ďalšie Boh najvyšší ponechal na proroka Muhammada, aby ich muslimov naučil. Napríklad Korán stanovuje muslimovi povinnosť modliť sa, spôsob výkonu tejto modlitby však muslimov naučil prorok Muhammad. Keď muslimovia už ovládali spôsob výkonu modlitby, Korán stanovil výnimku z tradičného spôsobu jej výkonu pre prípad, že by boli na bojisku alebo pre prípad choroby. Tu je na mieste upozorniť na to, že Korán a výroky proroka Muhammada sú dve odlišné veci. Všetko, čo prorok Muhammad za svojho života povedal, môžeme zoradiť do jednej skupiny a verše Koránu, ktoré mu boli zoslané, do skupiny druhej. Prorok Muhammad mal totiž svoj charakteristický štýl a spôsob rozprávania, ktorý sa na Korán ani zďaleka nepodobá. Dokonca samotní Arabi, ktorí žili za čias proroka Muhammada, a to aj najväčší nepriatelia islamu, v tej dobe uznali, že štýl a skladba viet Koránu je ojedinelá a nepodobá sa na nič, čo predtým počuli.
Ďalšia oblasť obsiahnutá v Koráne sa týka niektorých právnych inštitútov a úprav. Korán napríklad upravuje podrobne inštitút vena, ktoré snúbenec poskytuje snúbenici. Korán ďalej upravuje spôsob rozdelenia dedičstva po zomrelom, pričom ustanovuje aj ženám zákonné povinné podiely z dedičstva. Ďalej je stanovená povinnosť písomne uzatvárať zmluvy (pokiaľ tomu nebráni nejaká prekážka). V Koráne nájdeme aj ustanovenia o maximálnych sadzbách a trestoch za niektoré trestné činy, ako je vražda, ozbrojená lúpež alebo krádež.
Do štvrtej oblasti môžeme zaradiť určité poznatky o udalostiach a príbehoch, ktoré nájdeme v Tóre a v Evanjeliách. V Koráne sa zväčša nachádzajú len niektoré fázy takýchto príbehov a udalostí, len výnimočne tam nájdeme celý príbeh. Účel uvádzania týchto príbehov je dvojaký.
Niektoré príbehy alebo časti príbehov sú v Koráne Bohom najvyšším zoslané, aby uviedli na správnu mieru udalosti, ktoré sa v minulosti udiali a ktoré boli časom v Tóre alebo Evanjeliu pozmenené alebo chybne ľuďmi interpretované. Druhým cieľom takýchto príbehov je uviesť príklad toho, čo sa stane, ak ľudia nedodržia alebo nebudú nasledovať zásady, ktoré Boh určil.
V Koráne sa dočítame napríklad o stvorení Adama a Evy a o tom, ako museli opustiť raj. V Koráne nájdeme tiež celý príbeh proroka Abraháma, ako začal premýšľať o Bohu, ako sa postavil proti svojim ľuďom a modlám, ktoré uctievali, ako ho jeho ľudia chceli upáliť a ako im v tom Boh zabránil, ale i to, ako sa mu narodil syn Ismail, ktorého musel i s jeho matkou odviesť do púšte a nechať ich na mieste, kde dnes stojí Mekka, v ktorej je posvätná mešita a vo vnútri mešity je Kába, prvý objekt v dejinách ľudstva vybudovaný na uctievanie len Boha jedného jediného.
V Koráne nájdeme aj príbeh počatia Márie a narodenie Ježiša, pričom sa tu jasne uvádza, že počatie Márie sa stalo nadprirodzeným spôsobom a očisťuje ju od akéhokoľvek hriechu či cudzoložstva. Ďalej sú tam príbehy Jozefa, Mojžiša a iných prorokov.
V období, keď prorok Muhammad žil v Medine, skupina židov sa snažila prekrucovať niektoré udalosti uvedené v Tóre. Z toho dôvodu nájdeme v Koráne mnohé verše, ktoré proroka upozorňujú na túto skutočnosť a týchto židov varujú, aby prestali páchať zlo proti muslimom a aby uverili v to, s čím Boh posla a proroka Muhammada k ľuďom poslal. Mnohé z týchto veršov nesú v sebe všeobecné odkazy, ktoré už nie sú adresované len skupine židov, ale ľuďom vo všeobecnosti.
Do piatej oblasti by sme mohli zaradiť verše, ktoré sa týkali života muslimov. Ide o verše, ktoré muslimov učia určitým mravným zásadám, spôsobu, akým sa má riadiť ich život, ako sa majú správať k ostatným ľuďom a k sebe navzájom. Sem môžeme zaradiť i verše, ktoré prorokovi prezrádzali niektoré nebezpečenstvá, ktoré naňho číhali, alebo úklady a spiknutia, ktoré sa proti nemu chystali, čím mu Boh najvyšší zachraňuje život. Ďalej sú tu i verše, ktoré predpovedali určité udalosti a ktoré sa naplnili už za života proroka Muhammada alebo po jeho smrti.
Ako príklad môžeme uviesť verše, ktoré prorokovi Muhammadovi prikázali rozpustiť stráže, ktoré ho strážili. Boh najvyšší mu v nich totiž oznámil, že ich nepotrebuje, pretože On sám ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom ochráni. Prorok poslúchol, svoju stráž rozpustil a jeho život sa skončil prirodzenou smrťou, a nie na želanie jeho odporcov.
Verše obsiahnuté v tejto oblasti sa teda týkali života muslimov a udalostí, ktoré sprevádzali ich život.
Do šiestej oblasti patria verše týkajúce sa dňa zmŕtvychvstania, súdneho dňa a verše, ktoré hovoria o raji a pekle. Takýchto veršov je v Koráne mnoho, najmä v posledných kapitolách, resp. v posledných dvoch častiach. Podstata týchto veršov je v tom, že Boh najvyšší dal ľuďom rozum a možnosť slobodného výberu medzi vierou a nevierou, ale zároveň ich upozornil na to, že život, ktorý žijú, nie je konečný, že sa nekončí smrťou, ale po smrti človeka pokračuje v odlišnej forme. Súčasťou tohto pokračujúceho života je i udalosť zvaná deň zmŕtvychvstania. Hovorí sa síce o dni, ale ako dlho to z hľadiska ľudského vnímania času bude trvať, to už nevieme. Po dni zmŕtvychvstania a udalostiach, ktoré ho budú sprevádzať, prichádza súdny deň. Je to ďalšia etapa, v ktorej bude každému človeku (ale pravdepodobne sa to dotkne nielen ľudí, ale všetkých živých tvorov žijúcich na zemi alebo aj mimo nej) presne do detailu zrátané, čo vo svojom živote vykonal, či už to bolo dobro, alebo zlo. Pri tomto zúčtovaní sa uplatní zákon absolútnej spravodlivosti voči všetkým, ale i Božia milosť a odpustenie voči niektorým ľuďom, resp. voči tým, u ktorých sa Boh rozhodne, že si to zasluhujú. Po súdnom dni človek pokračuje vo svojom živote v závislosti od toho, ako bolo o jeho skutkoch v deň súdu rozhodnuté. Ako vyzerá raj a ako peklo, to nám Korán znázorňuje v mnohých veršoch.
V Koráne je mnoho správ o dni súdenia, o raji a pekle, a to okrem iného i preto, aby varovali ľudí pred tým, čo ich čaká. Aby to ľudí upozornilo, že existuje Boh, ktorý sleduje všetko, čo sa na zemi deje. Aby ľudia, ktorí nechcú veriť v Boha alebo ktorí sa nedržia zásad dobra a ľudskosti, stanovené Bohom, vopred vedeli, čo ich za takúto nevieru alebo činy v budúcnosti čaká.
Siedma oblasť zahŕňa verše, ktoré v sebe nesú poznatky z oblasti vedy vo všeobecnosti. Tieto poznatky sú akýmsi znamením pre ľudí neskorších čias o tom, že to, čo Korán obsahuje, je správne a pravdivé okrem iného i preto, že podobné poznatky ľudia v dobe zoslania Koránu nepoznali a ani nemali odkiaľ poznať. Význam týchto veršov sa podarilo objasniť až v posledných rokoch zásluhou pokroku vedy dvadsiateho storočia. Niektoré takéto verše však pre nás ostávajú ešte dodnes neobjasnené. Je zaujímavé, že v jednom z veršov Koránu (35:28) je napísané, že najväčší rešpekt a najväčšiu pokoru pred Bohom majú práve ľudia vzdelaní so schopnosťami vedeckého poznania. Oni si najlepšie dokážu uvedomiť i hodnotu týchto veršov a akým stupňom znalostí a poznania disponoval ten, kto ich zoslal.
Korán nám opisuje napríklad štádiá vývoja embrya človeka v maternici až po narodenie, a to jednoduchým, ale výstižným spôsobom. Celý tento proces vývoja ľudského plodu dokázala veda určiť až v posledných desaťročiach, pričom poznatky uvedené v Koráne pochádzajú      zo 7. storočia.
Do ôsmej a zároveň poslednej skupiny môžeme zaradiť verše, v ktorých sa jasne hovorí, že tieto verše sú znamenia, ktoré ľuďom naznačujú existenciu Boha a zákonitosti, ktoré Boh nášmu svetu na jeho riadenie určil.

3. Kompozícia a štýl Koránu

Korán ako kniha alebo súbor veršov sa vyznačuje tak z hľadiska formy ako i obsahu niekoľkými špecifickými znakmi a zvláštnosťami. Medzi prvé špecifiká Koránu patrí fakt, že takmer každá kapitola s výnimkou tých menších sa delí na niekoľko tematických okruhov. Každá kapitola je teda rozdelená na niekoľko skupín veršov. Každá skupina má pritom obsah odlišný od predchádzajúcich a nasledujúcich. Počet veršov jednotlivých skupín je rôzny. Deliaca čiara medzi skupinami veršov neexistuje, prechod medzi nimi však možno ľahko spoznať podľa obsahu jednotlivých veršov. Ako príklad možno uviesť druhú kapitolu Koránu.
Prvú skupinu veršov tvoria verše č. 1 až 29. Táto skupina hovorí zhruba o veriacich a o ľuďoch odmietajúcich vieru. Od verša 30 sa už začína ďalšia skupina, v ktorej je príbeh o Adamovi a Eve, presahujúci až do verša 39, kde sa začína tretia skupina veršov atď. Zjednodušene možno povedať, že celý Korán môžeme rozdeliť na niekoľko desiatok až stoviek skupín veršov, ktoré idú po sebe. Ak chceme Korán čítať, túto skutočnosť musíme mať vždy na pamäti.
Charakteristickým znakom Koránu je pevná konštrukcia slov, viet a veršov. Každý verš, veta, ba dokonca slovo, má svoj význam nielen z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska jeho umiestnenia v samotnej vete alebo verši. Každé slovo a písmeno s úplnou presnosťou a výstižnosťou na niečo poukazuje, preto tam nenájdeme nič zbytočné alebo neužitočné.
Možno povedať, že mnohé verše Koránu obsahujú poznatky v maximálnej miere koncentrované tak, že slovnými zvratmi a konštrukciou vety sa dosahuje odovzdanie čo najviac informácií na čo najmenšom priestore. Pozoruhodné pritom je, že celková konštrukcia Koránu a jeho štylizácia sa vôbec nezmenili počas viac než 20 rokov, t.j. po dobu, v ktorej zvestovanie Koránu trvalo. Je známe, že človek podlieha určitému vývoju myšlienok, skúseností, celkovému vývoju osobnosti, psychickým a fyzickým faktorom v momente, keď niečo hovorí alebo píše, čo sa musí nutne prejaviť aj na tom, čo hovorí alebo píše. V Koráne žiadne takéto zmeny počas 20 rokov nenastali. To je i jeden z dôkazov toho, že Korán nemôže pochádzať ani od proroka Muhammada a ani od iného človeka. Mnohé verše Koránu boli prorokovi Muhammadovi zoslané ako odpovede na určité otázky, na ktoré sa ľudia v tom čase pýtali a na ktoré on sám nevedel odpovedať. Takže predpoklad, že by boli odpovede na otázky, ktoré ešte neboli vyslovené a ktoré boli položené v súvislosti s určitou udalosťou, napísané vopred, je nemožný. Okrem toho štylizácia, konštrukcia slov, viet a veršov Koránu v arabskom jazyku v dobe, keď bol prorokovi Muhammadovi zoslaný prvý verš, je taká istá ako v dobe po viac ako dvadsiatich rokoch, keď mu bol zoslaný posledný verš.
K ďalším znakom, ktoré sú pre Korán charakteristické, patrí dostatočná konkrétnosť i abstraktnosť niektorých právnych úprav obsiahnutých v jeho veršoch, čo im umožňuje zotrvať v každej etape vývoja ľudskej spoločnosti. K charakteristickým znakom Koránu ďalej patrí jeho zrozumiteľnosť. Až na niektoré výnimky človek i dnes po viac než 1400 rokoch dokáže Korán ľahko čítať a pochopiť význam jeho veršov.
Ak chceme preniknúť do hĺbky veršov Koránu, postačia nám na to poznatky a informácie, ktoré dnes máme. Čím je však človek vzdelanejší, tým hlbšie dokáže pochopiť zmysel a podstatu Koránu, pretože svoje poznatky dáva do súvisu s obsahom Koránu a postupne dochádza k tomu, že Korán tieto jeho poznatky, pokiaľ sú správne, v mnohých smeroch potvrdzuje.